Výskyt ploštice posteľnej (Cimex lectularius) na východnom Slovensku

Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je dočasným ektoparazitom, ktorý cicia krv predovšetkým na človeku, aj keď sa v roku 2004 a 2005 objavili dva prípady, kedy boli poštípaný pes a mačka. Patrí do radu Ploštíc (Heteroptera) a v našom miernom klimatickom pásme je zatiaľ jediným druhom z tohto radu, ktorého vývoj prebieha v uzavretých priestoroch.

Pred 20-30-timi rokmi sa ploštice vyskytovali iba ojedinele a to predovšetkým v obytných priestoroch s nízkym hygienickým štandardom, odkiaľ sa aktívne šírili do okolitého prostredia. Zaznamenaný bol aj výskyt ploštice posteľnej v hydinárňach a kurníkoch, kde parazitovala na chovaných nosniciach a brojleroch. V minulom storočí sme sa s plošticami v bytoch a ubytovacích zariadeniach stretávali skutočne iba veľmi raritne, s priemernou prevalenciou výskytu 2,3 %. V súčasnom období, podobne ako v Českej republike (Mazánek, 2005) sa však množia prípady výskytu ploštíc v bytoch, rodinných domoch, ubytovacích zariadeniach, ale aj v nemocniciach či domovoch dôchodcov. Zvýšeného výskytu ploštíc sme zaznamenali aj zvýšený výskyt bĺch (o 50 %) a vší (o 30 %) (obr. 1).

1 Prevalencia (%) výskytu ploštíc, bĺch a vši lonovej vo východoslovenskom kraji Obr. 1 Prevalencia (%) výskytu ploštíc, bĺch a vši lonovej vo východoslovenskom kraji Z prezentovaných výsledkov vyplýva postupné narastanie zamorenosti bytov a komunálnej sféry hmyzom, ktorý sa ešte donedávna považoval za ojedinelý. Jedná sa predovšetkým o plošticu posteľnú, ktorej výskyt v roku 2005 vzrástol v košickom kraji o viac než 60 % v porovnaní s rokom 1996 (obr.1). Zamorené sú predovšetkým byty sídliskového typu (29,7%), ubytovne – C kategórie (23,9 %) a rodinné domy (13,5 %). Nevyhli sa mu ani niektoré domovy dôchodcov, nemocnice či ústavy sociálnej starostlivosti (obr. 2).

Výskyt ploštice posteľnej v rokoch 1996-2005 v rôznych ubytovacích a komunálnych zariadeniach (uvedené v %) Obr. 2 Výskyt ploštice posteľnej v rokoch 1996-2005 v rôznych ubytovacích a komunálnych zariadeniach (uvedené v %)

Význam ploštíc spočíva hlavne v znepokojovaní spiacich ľudí, u ktorých môžu cicať krv na tvári, krku, rukách, nohách (predovšetkým na stehnách) aj bruchu. U senzitívnych osôb dochádza často k silnej alergickej reakcii, ktorá sa prejavuje vo forme svrbivej žihľavky (cimikóza). Túto reakciu v podstate vyvolávajú nitroforíny, hemoproteíny vylučované slinami ploštíc a histamín, ktorý je uvoľňovaný človekom, ako odpoveď organizmu na narušenie celistvosti kože (Valenzuela a kol., 1995). Svrbenie kože môže pretrvávať aj niekoľko dní, pričom škrabaním dochádza k narušeniu jej celistvosti a následne k sekundárnej bakteriálnej kontaminácii. Anémie u ľudí boli zatiaľ potvrdené iba raritne pri masívnom cicaní (Potter, 2004). V laboratórnych podmienkach bolo však zistené, že ploštice môžu byť potencionálnym vektorom pre antrax, mor, tularémiu, žltú zimnicu, týfus ako aj vírus HIV (Jupp a Lyons, 1987). Avšak skutočný praktický význam ploštice ako vektory infekčného agens v našich klimatických podmienkach nemajú, na rozdiel od ploštíc vyskytujúcich sa v tropických a subtropických oblastiach.

Biológia

Ploštice sú bezkrídlym hmyzom s dorzoventrálne splošteným telom hnedej farby (foto). Dospelá ploštica meria 5,5-6 mm, samček je o niečo menší (5-5,5 mm). Hlava je pomerne veľká s vyčnievajúcimi zloženými očami. Tykadlá sú zložené zo štyroch článkov, bazálny článok je krátky a široký, ostatné články sú dlhé.

Predohrudný štítok (pronotum) je široký a krátky, v prednej časti výrazne vykrojený. Krídla sú u ploštíc zredukované do šupiniek. Nohy sú dlhé a štíhle, prispôsobené na rýchle behanie. Bruško je tvorené z deviatich článkov a jeho tvar sa mení podľa toho, či je ploštica hladná alebo nacicaná (Kettle, 1995). Na konci bruška je u samcov asymetricky ľavostranne formovaný pohlavný aparát. Na samičom brušku sú vytvorené medzičlánkové kutikulárne kapsy (ektospermalégy) druhovo špecifické v utváraní a polohe, spojené s vnútornou masou buniek (mezospermaléga). Samček kopuluje do spermalégy (Berleseho resp. Ribagov orgán) (obr. 4), spermie migrujú z mezospermalégy hemocelomom do párových mezodermálnych vačkov (conceptacula seminis) na bázach vajcovodov, ktoré potom stenami prenikajú do vitelária, kde prebieha oplodnenie. Je to vo svete hmyzu unikátny spôsob kopulácie, nazývaný aj traumatická inseminácia (Usinger, 1966). Predpokladalo sa, že ploštice počas života kopulujú len raz, avšak najnovšie výskumy ukazujú, že ku kopulácii môže dôjsť i viackrát (Stutt a Sivo-Jothy, 2001).

Po oplodnení, ďalší vývoj prebieha nedokonalou premenou (obr. 5). Samice kladú vajíčka 2-10 kusov denne, za život približne znesú od 200 do 500 vajíčok. Pri normálnej izbovej teplote (19-23 °C) sa z nich za 6-17 dní liahnu drobné priehľadné nymfy I. štádia. Tieto po nacicaní sa krvi postupne prechádzajú ďalšími štyrmi nymfálnymi štádiami, pričom každé nymfálne štádium sa musí nacicať krvi, pokiaľ má vývin prebehnúť až do dospelého štádia. Obdobie nymfálneho vývinu môže trvať pri normálnej izbovej teplote a dostatku potravy 14-30 dní. Ak však poklesnú teploty, alebo chýba potravinový zdroj, vývoj sa môže predĺžiť až na niekoľko mesiacov (Beneth a kol., 1997). Posledné nymfálne štádium sa po nacicaní premieňa na dospelú plošticu, ktorá môže hneď kopulovať a celý vývoj sa znova opakuje.

Vývojový cyklus ploštice posteľnej Obr. 5 Vývojový cyklus ploštice posteľnej Ploštice sa rady skrývajú na miestach, kde sa môžu navzájom, ako aj prostredia dotýkať (tzv. thigmotaxia). Vždy žijú v skupinkách, ukryté v rôznych škárach (obr. 6), švoch matracov (36,7 %), v starších pružinových matracoch (14,2 %) v konštrukciách postelí, v čalúnení kresiel a pohoviek (7,7 %), pod tapetami a kobercami (11 %), v drevených nohách nábytku (20 %), aj hojdacích kresiel, za obrazmi (2,6 %) a v posteľnej bielizni (1,3 %). Stretli sme sa aj s prípadmi kedy boli ukryté v starožitných kyvadlových hodinách (1,3 %), v motoroch chladničiek (5,2 %) a najnovší prípad zistený tento týždeň (30. 5. 2006) nám potvrdil výskyt v počítačovej sieti. Vyskytujú sa teda hlavne tam, kde majú k svojmu hostiteľovi najbližšie. Niet pochýb, že najradšej si pochutnávajú na ľudskej krvi, ale v prípade núdze nepohrdnú ani tou, ktorá koluje v žilách hydiny, myší, potkanov, kanárikov, psov a mačiek. Avšak, dokážu neuveriteľne dlho hladovať, a to až 12 mesiacov. Ak si uvedomíme, že ploštice sa môžu dožiť asi 20 mesiacov veku, tak potom obdobie hladovania je parádne dlhé.

Identifikácia

Čo nás upozorní na to, že v byte máme ploštice? V prvom rade to je alergická reakcia na poštípanie, ale ľudí ktorí prišli do kontaktu s plošticou prvýkrát, sa doba prejavu tejto reakcie môže predĺžiť na 3-5 dní. Samozrejme ideálne je nájsť parazita a miesto kde sa ukrýva. To sa nemusí vždy podariť, pretože ploštice sú počas dňa dobre ukryté a hľadať svoju koriť vychádzajú až v nočných hodinách. Na prítomnosť ploštíc nás môže upozorniť zvláštny špecifický horko-kyslý zápach. No a v neposlednom rade je to trus, ktorý vylučujú. Ide o tmavohnedé až červenohnedé drobné „bodky“ pripomínajúce polovičky hrachového zrniečka, po ktorých keď prejdeme vlhkou handričkou, zanechajú červenohnedé škvrny, znak prítomnej nestrávenej krvi.

Ochrana

Boj s plošticami je veľmi obtiažny. Pri malom výskyte, pokiaľ sa nám podarí objaviť ohnisko výskytu, napríklad v nábytku, je základom úspechu ich mechanické odstránenie. Nábytok, napr. kreslo, postele, skrinky je potrebné oddeliť od ostatného zariadenia, vyniesť vonku a podľa možností rozobrať, dôkladne vyčistiť a potom ošetriť dostupným insekticídom. Ak boli ploštice zistené v posteľnej bielizni, je potrebné ju dôkladne vyprať a vyvariť a vyžehliť pomocou naparovania. V prípade, že by boli v bielizni zvyšky vajíčok, vlhké teplo by ich malo zlikvidovať. Veľmi ťažko sa však ploštice likvidujú v matracoch, alebo v čalúnení kresiel či pohoviek, ktoré sa nedajú rozobrať. Odporúča sa zveriť takéto ošetrenie odbornej firme. Matrace alebo menšie časti nábytku sa uzavrú do polyetylénových obalov a ošetria dymovnicami, aerosólmi alebo popraškami (obr. 7 a 8). Prípravok by sa mal nechať pôsobiť aspoň 24 hodín a potom je potrebné dôkladné vyprášenie, povysávanie, alebo očistenie daného predmetu. Priestory, v ktorých boli zistené ploštice je nutné monitorovať aj niekoľko týždňov na ich prítomnosť, pričom často sa stáva, že niektoré zariadenia je potrebné opätovne ošetriť.

Pri silnom zamorení je nutné o zásah požiadať odbornú firmu. Zničiť ploštice je však niekedy veľký problém, nakoľko aplikácia insekticídov musí byť cielená predovšetkým do ich úkrytov. Prípravky by sa mali aplikovať špeciálnymi tryskami tak, aby sa dostali aj do tých najmenších škár, aby sa zaručil kontakt ploštice s ošetreným prostredím. Takáto cielená aplikácia je však pracovne náročná a často ju firmy DDD nechcú vykonávať (samozrejme, veď klasické vystriekanie bytu je časovo nenáročné a za rovnaké peniaze – a tak ploštice ostávajú). V minulom roku sme zaznamenali 16 sťažností, kedy ani po opakovanom ošetrení bytov neboli ploštice zničené. Pracovníci DDD firiem sa väčšinou bránili vetou, že ploštice sú už na bežne používané prípravky rezistentné. V skutočnosti, zatiaľ boli publikované údaje o výskyte rezistencie ploštíc na cyklodiény, DDT (tieto sa už nepoužívajú) a tiež malathion a organofosfáty (bližšie neurčené). V Európe majú takéto poznatky v Grécku, Maďarsku, Taliansku a Poľsku (www.pesticideresistance.org, 2006). O rezistencii na ďalšie látky zatiaľ nemáme žiadne údaje. Ostáva nám iba veriť, že karbamáty, pyrethroidy či nové organofosfáty sú dostatočne účinné a pri ich správnej aplikácii budeme úspešní.


Článek byl převzat z časopisu Dezinfekce Dezinsekce Deratizace 2/2006, ročník XV, ISSN 1212-4257
Autorka: Doc. MVDr. Alica Kočišová, Ph.D., Univerzita veterinárského lekárstva a farmácie v Košiciach

Literatúra

1.Benneth G. W., Owens J. M., Corrigan R. M.: Truman’s Scientific Guide to Pest Conrol Operations. Fifth Edition, A Purdue University, 1997, 520 s.

2.Jupp P. G., Lyons S. F.: Experimental assessment of bedbugs (Cimex lectularius and Cimex hemipterus) and mosquitoes (Aedes aegypti formosus) as vectors of human immunodeficiency virus. AIDS, 1, 1987, s. 171-174.

3.Kettle, D. S.: Medical and veterinary entomology. Cab International, 1995, 725 s.

4.Mazánek L.: Systematika a biologie štěnic. Souhrn přednášek „Hubení štěnic a klíšťáků holubích“, Praha 26. 10. 2005, s. 3-6.

5.Potter, M.: Bed bugs. Entfact, 636,2004, s. 1-5.

6.Stutt A. D., Siva-Jothy M. T.: Traumatic insemination and sexual conflict in the bed bug Cimex lectularius. PNAS, 98, 2001, s. 5683-5687.

7.Usinger R. L.: Monograh of Cimicidae (Hemiptera – Heteroptera). Thomas Say Foundation. 7. College Park, Ent. Soc. Amer., XI., 1966, 585 s.

8.Valenzuela J. G., Walker F. A., Ribeiro J. M.: A salivary nitrophorin (nitric-oxide-carrying hemoprotein) in the bedbug Cimex lectularius. J. Exper. Biol., 198, 1995, s. 1519-1526.

9. http://www.pesticideresistence.org


30.01.2014 | Alica Kočišová

Kategorie článků

Odborné znalosti a zkušenosti si nenecháváme pouze pro sebe. Pravidelně vám přinášíme zajímavé články, ze kterých se mimo jiné dozvíte, jak si poradit s běžnými škůdci nebo proč jsou naše služby důležité.

Napište nám








capcha